Ilustračná kresba ku kapitole Menassah and the Apostate Messiah (B)

V liste, ktorý bol napísaný na konci roka 1665, Nátan oznámil, že Zevi je nový mesiáš a reinkarnácia Šimona bar Kochbu. No Zevi sa nevedel rozhodnúť, či je reinkarnáciou bar Kochbu alebo Krista. Viacerí komentátori si všimli kresťanské prvky, ktoré sa vkradli do teológie Nátana z Gazy. Židia boli, napríklad, povinní radšej zachovať vieru, ako len plniť predpisy Zákona. V určitom okamihu Nátan oznámil, že Zevi sa chystá  vykúpiť Ježiša Krista z kotla s vriacimi výkalmi, kam ho na celú večnosť odsúdil Talmud. Bolo to pravdepodobne v tejto chvíli, keď Rabbi Sasportas začal pochybovať o Zeviho kvalifikácii. „Predstava  spasenie Ježiša,“ hovorí Scholem, „ktorého duša bola podľa talmudskej tradície navždy odsúdená, bola pre R. Jacoba Sasportasa obzvlášť urážlivá“.  

Počas mesiacov Zeviho uväznenia nestratili Turci nič zo svojej prefíkanosti. Vedeli, že Zeviho smrť by takmer určite vyvolala židovskú vzburu. Židia už mali našliapnuté na príchod Armagedonu. Po konzultácii so sultánovým lekárom, odpadlým Židom Mustafom Fawzi Hayati Zade, prišli Turci s lepšou stratégiou. Zevi dostal pred Divanom možnosť dokázať, že je naozaj Mesiáš. Nahý a zviazaný bol vyvedený za brány sultánovho paláca, kde na neho mali sultánovi lukostrelci strieľať šípy. Ak je naozaj Mesiášom, šípy mu neublížia. Ak si nie je istý, či je naozaj Mesiáš a nechce sa podrobiť skúške, má jednoduchšiu alternatívu. Zevi sa môže stať moslimom. Zevimu netrvalo dlho, aby sa rozhodol. Tvárou v tvár smrti alebo odpadlíctvu, bral Zevi odpadlíctvo.  Aby  to zdôraznil,   „hodil na zem židovský klobúk, napľul na neho a nadával na židovské náboženstvo, a verejne znesvätil  meno Nebies.“ Potom „ohováral a udával svojich verných veriacich.“  Zeviho zápal pre nové náboženstvo na sultána zapôsobil. Zmenil Zevimu meno na Mehmed Effendi a udelil  mu penziu vo výške 150 piastrov denne za službu kapici bašiho alebo strážcu palácových brán.  Aby dokázal, že prijatie novej viery myslí úprimne, súhlasil Zevi s tým, že si zoberie za ďalšiu ženu jednu z kráľovniných otrokýň. Sára nevyzerala byť touto dohodou nešťastná. Podľa Scholema „už mala skúsenosti s naoko vyznávaním iného náboženstva,“ pretože strávila nejaký čas v Poľsku.  Pod vedením sultánovej matky sa Zeviho manželka tiež vzdala svojho náboženstva a prijala meno Fatima Cadin.  

Podľa Židovskej encyklopédie, apostáza muža, ktorého ohromné množstvo európskych synagóg  uznalo ako Mesiáša, bola najväčšou katastrofou, ktorá zasiahla židovský národ od zničenia Chrámu. Vzhľadom k časovému oneskoreniu v komunikácií v tej dobe, ešte mesiac po jeho apostáze, stále chodili listy z Európy, ktoré vzdávali hold neúspešnému židovskému Mesiášovi. 9. októbra 1666, v deň zmierenia, Židia v Hamburgu vyhlásili päťnásobné požehnanie jeho menu. Rabíni v Amsterdame, ktorí tiež trpeli časovým posunom, poslali list, v ktorom mu vzdávali poctu a list dorazil v čase, keď už odpadol od viery. Podobne ako Cromwell, aj Zevi sa pokúsil zvaliť vinu za svoje odpadlíctvo na Boha.  

Pár dní po svojom obrátení, Zevi vysvetlil v liste jednému zo svojich bratov, že „Boh ma spravil Izmaelitom.“