Ilustračná kresba ku kapitole Anabaptist rebellion

Povzbudený Rothmannovým poburujúcim kázaním sa dav, pozostávajúci prevažne z cudzincov z Holandska a Frízska, z ktorých mnohí boli odpadlí mnísi a mníšky, vlámal do kostola sv. Lamberta a zabral ho pre svojho charizmatického vodcu, ktorý nemal svoj vlastný kostol. Rothmann vystúpil na kazateľnicu, aby z nej mohol kázať „evanjeliovú slobodu“ a zrušenie modloslužby, čím svojich poslucháčov rozpálil natoľko, že sa „vlámali do všetkých farských kostolov v Münsteri a zničili kalichy a ďalšie posvätné nádoby používané počas omše, roztrhali závesy pred oltármi, zničili obrazy a ukradli všetky kostolné cennosti, znesvätili všetky sväté veci a nič čo nezodpovedalo Rothmannovmu učeniu, nenechali bez znesvätenia.” Znesvätenie omše a omšového riadu viedlo, podľa Kerssenbroicka, k “prevráteniu republiky hore nohami”, čím mienil revolúciu.  

Obrovské požiare zničili votívne voskové sviečky, kňazské rúcha, obrazy a gobelíny. Na námestí sa masovo pálili knihy, ako latinské Biblie, náboženské texty i svetské diela zo súkromných knižníc – filozofické diela od Boethia a Tomáša Akvinského, poézia od Horatia a Chaucera, rytiny Henricha Aldgrevera a obrazy Ludgera Tom Ringa....všetko pohltili šľahajúce plamene.  

Knipperdolling a Rothmann čoskoro konfrontovali nového biskupa, keď zakázali katolícku omšu, čo bolo v teologickom ponímaní gesto drzosti rovnajúce sa vyhláseniu vojny. Tiež zakázali sväté prijímanie, modlitby za zosnulých, používanie latinčiny, „uctievanie“ Márie, „pomazanie umierajúcich olejom“ a ďalšie prípady „odporného modlárstva.“ Knipperdolling ustanovil ozbrojenú stráž, aby chránila Rothmanna pred pokusmi biskupa zatknúť ho. Namiesto svätej omše Rothmann zaviedol sviatok bláznov, čo bola bohoslužba znepokojujúco podobná sviatku festus fatuorum, ktorý sa oslavoval počas fašiangov, keď sa svet obrátil hore nohami.  

Rovnako ako pri bohoslužbách pod vedením Jána Želivského v Prahe, odpadlí mnísi a mníšky potierali výkalmi posvätné nádoby a obrazy, dokazujúc tak, ako neskôr Rothmann vysvetľoval zástupom, že omša je zbytočným a prázdnym rituálom a to najmä v porovnaní s Rothmannovými náhradami za bohoslužby, na ktorých sa pilo, spievalo a hlučne zabávalo. Keď bol v Münsteri zvrhnutý biskup a podľa Lutherových slov inštalovaný „kráľ krajčír“, začal Rothmann organizovať podobné bohoslužby v zničenej mestskej katedrále. Jeho omša začínala tým, že dav znesvätil oltár, na ktorý hádzal mačacie hlavy, mŕtve potkany a konské kopytá, potom nasledovalo rúhavé predstavenie, počas ktorého „mnísi“ zdvihli svoje rúcha a unisono si všetci prdli, na čo prišlo Rothmannovo vysvetlenie: „Drahí bratia a sestry, všetky omše na svete sú presne tak sväté a posvätné, ako to, čo ste práve videli.“ Kerssenboick cítil, že všetky tie „jedovaté názory, ktoré kvasili“ v Rothmannovej duši, nakoniec vybuchli v sérii zbesilých verejných výpadov proti Katolíckej cirkvi,“ ktoré obsahovali „tupenie zvyku krstiť novorodencov a  znevažovanie súkromného vlastníctva.“