Ilustračná kresba ku kapitole John Dee and Magic (A)

John Dee sa narodil 13. júla 1527, v tom roku, kedy Kessenbroick videl na oblohe ohnivé znamenie ohlasujúce koniec starého poriadku. Dee sa preslávil ako kúzelník a astrológ kráľovnej Alžbety a presný čas narodenia spolu polohou hviezd bol nevyhnutný, pri zostavení osobného horoskopu. Počas štúdia na univerzite v Cambridge v roku 1546 usporiadal predstavenie Aristofanovej hry Mier, počas ktorého z javiska vyskočil drevený mechanický skarabeus a vyletel do paláca boha Dia. 

Ad Aristofanova hra „Mier“: Po víťazných vojnách Grékov nad Peržanmi sa z Grécka stala mocnosť v Stredomorí, ktorá nebola nikým príliš ohrozovaná a zažívala dobu rozkvetu. No jednako vládlo medzi samotnými Grékmi súperenie o dominanciu, ktoré nakoniec v Periklových časoch prerástlo do ukrutnej peloponézskej vojny. Táto vojna nepriniesla ďalšiemu rozvoju miest nič prospešné, iba veľké výdaje na vedenie vojny. I ľudia v Aténach boli rozdelení na strany schvaľujúce vedenie vojny a prikláňajúce sa k uzavretiu mieru so Sparťanmi. Aristofanes bol zarytým odporcom vojny, čo vyjadruje vo viacerých hrách. Azda najsilnejšie prianie po mieri, v časoch krutej peloponézskej vojny, cítiť v jeho hre Mier. V hre nás privádza medzi bohov s cieľom nájsť a oslobodiť bohyňu mieru, ktorá sa kdesi podela, a prinavrátiť do života ľudí radosť, radovánky a oslavy, ktoré ľud požíva v časoch bez vojen. Tiež pranieruje tých, ktorým vojna prináša prospech a vyhovuje im a konfrontuje ich s inými, ktorí majú zase potešenie z mieru. 

Späť k Johnovi Dee: V deväťdesiatych rokoch 16. storočia sa Shakespeare zaoberal zmenami, ktoré vyvolal Dee, a vnímal ich v pozitívnom i v negatívnom svetle. Z negatívneho uhla pohľadu vnímal fakt, že filozofia okultizmu bola pochmúrna, čo bolo typické pre Židov; bol melancholický kvôli hlbokému náhľadu, ktorý získal vďaka okultnej filozofii. Hamlet bol dramatickou reprezentáciou filozofie okultizmu. Dürerova slávna rytina Melanchólia zobrazuje to isté. Pozitívny pohľad na nového človeka – renesančného človeka,  ako anglického Mága – je premietnutý v dielach Sen noci svätojánskej a Búrka, ktoré sú plné mágie. Podľa Yatesovej  je Dee predlohou pre postavu Prospera. Jeho kráľovstvo na ostrove bolo náčrtom nového okultného protestantského Anglicka, založeným na opise Bermúd od Jamesa Strachaya, ostrova, na vtedajších mapách známeho ako „insula daemonum“. 

Steganographia spojila dva z Deeových záujmov: anjelov a to, čo sa neskôr stalo známe ako šifrovacia technológia. V diele Steganographia navrhoval Trithemius využívať anjelov tak, ako ich používa Boh, teda ako poslov. Trithemiov šifrovací systém bol jednoduchý. I. a II. zväzok Steganographie obsahoval dlhý zoznam mien anjelov spolu s podrobnosťami o moci každého z nich, nasledovali formulácie na vyvolávanie  anjelov. Akonáhle by sa anjel, napríklad Padiel, zjavil, Trithemius by mu odovzdal správu; Padiel by ju zaniesol príjemcovi, ktorý by potom zašepkal ďalšie zaklínadlo, čím by bola pôvodná správa dešifrovaná. Jednalo sa o okultnú verziu telegramu od Western Union s tým rozdielom, že poslami boli anjeli a majster tejto šifrovacej technológie, ak ju úspešne zvládol, bol na nerozoznanie od Boha. Weeley tvrdí, že Steganographia ja „predovšetkým kryptografickým, nie magickým dielom.“