Ilustračná kresba ku kapitole Vyčíňanie husitov a bratríkov na Slovensku

Na vpády uhorských magnátov odpovedali husiti odvetnými údermi. V posledných rokoch revolúcie sa stalo západné a severné Slovensko predmetom viacerých výprav táborských a sirotských vojsk. Husiti dobyli viacej miest a opevnených hradov, v mnohých zanechali natrvalo posádky a takmer úplne ovládli rozsiahle oblasti na západnom a severnom Slovensku. Porážka križiackej výpravy zmenila taktiku zahraničných nepriateľov husitského hnutia. Keď sa husitstvo nepodarilo vojensky zlikvidovať, bola katolícka cirkev i cisár ochotní vyjednávať  a diskutovať o podmienkach zmieru s husitskými Čechmi. Prvá husitská výprava na Slovensku sa uskutočnila začiatkom roku 1428. Táborské vojská pod velením Prokopa Holého prenikli až na predmestie Bratislavy, ktoré spustošili. V nasledujúcom roku prišli husitské vojská opäť pod múry Bratislavy ako ozbrojený sprievod posolstva vedeného Prokopom Holým, aby tu s kráľom Žigmundom, uhorskými magnátmi, prelátmi  a pápežským legátom rokovali o mieri a obhajovali husitskú revolučnú ideológiu a o uznaní štyroch pražských artikul. Žigmund na podmienky nepristúpil, naopak pokúsil sa pokoriť husitské Čechy ohňom a mečom. Ale všetky križiacke výpravy sa skončili zdrvujúcimi porážkami.  Žigmund a jeho spojenci museli vzápätí čeliť odvetným úderom husitských vojsk. Odvtedy takmer každý rok operovali ich vozové hradby, pešie vojská  a jazda táboritov i sirotkov po celom západnom i severnom Slovensku...  

Objektom zobrazenia má byť Kostol sv. Vavrinca v Bratislave, ktorý bol farským chrámom predmestia a stál neďaleko Laurinskej brány na priestranstve medzi sochou sv. Floriána a Špitálskou ulicou. Nepoznáme jeho zakladateľa ani čas jeho vzniku. Isté je, že začiatkom 14. storočia už stál, lebo v roku 1311 sa stretávame s menom jeho kňaza Leopolda. O dávnom pôvode kostola svedčí aj to, že už na začiatku 15. storočia bola nutná jeho prestavba. Veriaci sa na ňu skladali podľa svojich finančných možností aj testamentárne.  

Kostol mal desať oltárov a tri veľké zvony. V cintoríne, ktorý ho obkľučoval, stála benefičná kaplnka sv. Jakuba.  

Keďže husiti nikdy Bratislavu nedobyli, vyvŕšili sa na tomto konstole, ktorý stál pred hradbami mesta. Rozobrali ho na kameň. Dnes sú ostatky tohto kostola sprístupnené návštevníkom Bratislavy na Námestí SNP v presklennom priestore pod Kaplnkou sv. Jakuba. Základy sú jediné, čo sa  z kostola dochovalo.  

Pre lepšiu vizuálnu predstavu si možno naštudovať fotografie z týchto webov:  

http://www.fotkybratislavy.sk/2014/11/kaplnka-sv-jakuba/  

http://muop.bratislava.sk/vismo/galerie2.asp?id_org=600176&id_galerie=1005&p1=1008