Ilustračná kresba ku kapitole Menassah and the Apostate Messiah (A)

Dňa 30. januára 1649, osem mesiacov po  Chmielnickeho víťazstve nad poľskou armádou, keď masakrovanie Židov prebiehalo naplno, popravili puritánski položidia pred kráľovským palácom Whitehall anglického kráľa Karola I. V tom čase ešte nejestvovala gilotína, a tak bol sťatý „ručne“, katom so sekerou na kláte.

Rozsudok smrti podpísalo 59 „svätých“. Cromwellovo meno bolo tretie na zozname. Jeden komentátor nazval popravu kráľa „udalosťou, ktorá otriasla krajinou.“ 

Urobil by lepšie, keby kráľovraždu nazval udalosťou, ktorá otriasla svetom, pretože rozbila niekoľko svetov, všetky stredoveké. Žid a  položid predsedali zrodu nového veku, veku, ktorý chápali ako úsvit vykúpenia. Tento nový vek a židovsko-puritánske spojenectvo v jeho jadre je tu s nami stále a riadi americkú zahraničnú politiku. Príkladom z nedávnej doby je vojna s Irakom. Vojny, ktoré splodil tento nový vek, i on sám bude rovnako krvavý ako udalosti, ktoré ho slávnostne odštartovali.  

Revolučné spojenie medzi Židmi a reformátormi bolo teoretické aj praktické. „Reformátori“ dokázali ospravedlniť svoje zločinné správanie len zahaľovaním sa do obrazov zo Starého zákona.  Kráľovražda bola najohavnejším zločinom a celá kresťanská Európa sa na to pozerala s odporom. 

Menasseh v októbri 1655 vyšiel zo svoju prenajatej anglickej izby so všetkými rabínskymi insígniami, s množstvom brožúr pod pazuchou a stúpal do Whitehall, kde zasadala Rada. Nemal dovolené osloviť Radu, no stretol sa s Cromwellom, ktorého, zdá sa, okúzlil. Počas najbližších dvoch mesiacov Cromwell použil všetky sily, ktoré mal k dispozícii, aby zaistil vyslyšanie židovskej žiadosti a ich prijatie do Anglicka. V novembri 1655 Cromwell predložil Rade l petíciu za prijatie Židov. Cromwell „sa rozhodol presadiť jej schválenie čo najmenším oneskorením,“ ale Rada neprijala žiadne uznesenie. 4. decembra Rada dospela k záveru, že „neexistuje žiaden zákon, ktorý by zakazoval návrat Židov do Anglicka.“ „Dňa 12. decembra, vystúpil generálmajor Whalley v prospech Židov, tvrdiac, že „existujú dva dôvody, politický a božský, ktoré oba silne hovoria v prospech ich prijatia a spolužitia s nami. Nepochybne netreba viac hovoriť o to, že nám do spoločenstva prinesú veľa bohatstva, a aj modlíme za ich obrátenie aj veríme že sa obrátia, neviem, prečo by sme ich mali odmietnuť.“